Òktòb kréyòl.

chronique-viv-lib

MWA KRÉYÒL

Mwa òktòb sé mwa a lang kréyòl-la kidonk an chwazi maké yenki an kréyòl é ba zòt on pal an maké-la. 

  1. On mòso istwa

Pou moun ki ka di kréyòl pé pa maké, sa pa vré, kréyòl sé on lang ki té yenki palé mè yo komansé maké’y dèpi lanné 1757 èvè on tèks tit a’y sé Lisette quitté la plaine makèdpawòl-la sé DUVIVIER DE LA MAHAUTIÈRE. Aprésa an lanné 1885, Alfred PARÉPOU on gwiyanè maké Atipa, ki sé prèmyé liv an kréyòl.

2. Ki jan nou ka maké kréyòl jòdijou ? 

Jòdijou kréyòl ni larèl (règles) a’y, GEREC-F (Groupe d’Études et de recherches en espace Créolophone et Francophone) vwè jou an lanné 1976, sé wouchach a moun ki pèwmèt tousa fèt. Moun kon BERNABÉ maké liv otila i ka woupran tout larèl a lang kréyòl (pou ay pli lwen gadévwè Précis de syntaxe créole, Jean BERNABÉ).

Nou tini twa mannyè maké’y, GEREC 1 (standard) otila sé piplis gwadloupéyen ka sèvi èvè’y, GEREC 2 é sé matinikè ka woulé èvè’y é pou bout GEREC 3. 

Sé twa mannyè maké-la :

GEREC 1GEREC 2GEREC 3
MèsMesMess
PatPatPatt
PyéPiépié

Kon tablo-la ka montré nou, GEREC 2 ka woté sé aksan-la asi « e » é « o » lèwvwè son-la pé pa chanjé. Kidonk sé on mannyè pou rann lèkti pli fasil. 

Èvè GEREC 3-la « s » é « t » ka doublé apré on vwayèl (a, e, i, o, u) men lèwvwè i nazal i pa ka doublé (an, en, on). 

Ès zò konprann ? 

Aprézan nou kay gadé ki fòt ki ka wouvin piplis adan sé maké la. Souvantfwa moun ka gadé an lèspri a-yo mannyè fransé-la ka maké pou yo maké kréyòl men a pa konsa sa ka fèt. 

Kréyòl pa tini pon lèt initil kidonk lè ou ka li’y ou ka sèvi èvè tout sé lèt-la. 

Kifè pou maké « moi » an kréyòl sé « mwen » é pa « mwin » pas son « in » sé pou maké mo kontèl « lalin, farin ».  

An fransé nou ka maké « fait » men an kréyòl sé « fè » pas kon an ja di zòt nou ka li tout sé lèt-la. Kidonk nou kay maké on fraz kontèl : « Tu me fais rire. » an kréyòl sa ka ban nou « Ou ka fè mwen ri. » Nou ka vwè an kréyòl pa ni pon lèt initil. 

A ki moman nou ka doublé lèt-la ? 

Pou nou maké mo kon « kann, bannann » nou ka maké son ã (an) èvè nou ka rajouté « n » pou fè son « n ». 

Nou rivé an bout a jaden a Jak, mèsi pou lèkti a-zòt sa ka fè mwen plézi, an ka èspéré ou touvé sa té a gou a kè a’w. An ka di’w adan on dòt solèy ! 

Pa pè pozé mwen kèsyon si ni dé biten ki pa klè oben si ou vlé sav tibwen plis asi sa. 

Bèl bo. 

1 commentaire

  1. Mèsi an chay pou maké tala Chatengn !
    Mwen ni ankò anlo travay pou aprann palé lang mwen é mwen ka trouvé sa bel di wè mannyè ou enmeny, mannyè ou sa paléy bel !
    Sa ka fè mwen sonjé lé ti kanmo Ti Malo ka ba nou sé tan si adan « Tann & Konprann ».

    Tjenbé !

Les commentaires sont fermés.